2022 – Tam sa to všetko začalo

Celé sa to začalo úplnou náhodou.

V roku 2022 mal otec niečo vybaviť neďaleko FIBO Karting v Nových Zámkoch. Keď sme tam stáli, začul som hluk z motokárovej dráhy. Bol som zvedavý a poprosil som otca, aby sme sa išli pozrieť, čo sa tam deje.

Už to bolo trochu zvláštne.

Dovtedy som sa totiž bál skoro všetkého, čo bolo hlučné. Dokonca aj zvuku akumulátorovej vŕtačky. 😄

Otec ma zobral dovnútra a ja som si, samozrejme, hneď chcel motokáru vyskúšať.

Samého ma ešte nemohli nechať jazdiť, ale dovolili mi sadnúť si otcovi na kolená a odviezť sa s ním jedno pomalé kolo. Kvôli bezpečnosti vtedy na dráhe nikto iný nejazdil.

Vyrazili sme.

A ja som úplne stuhol.

Nehovoril som, nehýbal som sa, len som sedel otcovi na kolenách. Otec si myslel, že som sa zľakol. Asi čakal, že sa každú chvíľu rozplačem.

Zastavil a povedal mi, že ak sa bojím, nemusíme dokončiť ani to jedno kolo. Môžeme hneď skončiť.

Aj keď si myslím, že on si chcel len ešte trochu zajazdiť. 😄

Pozrel som sa naňho, usmial som sa a povedal:

„Toto je super!“

Takto sa to začalo

Potom sme začali pravidelne chodiť do FIBO Karting. Otec jazdil predo mnou a ja som sa ho snažil nasledovať.

Potom prišla príležitosť, ktorá nakoniec všetko zmenila.

ROTU Karting Team hľadal mladých jazdcov a ponúkli nám, aby som si vyskúšal skutočnú pretekársku motokáru.

Mal som šesť rokov.

Tak sme sa dostali na môj prvý tréning na vonkajšej motokárovej trati.

Vlastnú poriadnu motokárovú výbavu som, samozrejme, ešte nemal. Nemal som vlastnú kombinézu ani prilbu. Čo sa dalo, to sme si požičali.

A moja prvá „pretekárska kombinéza“?

Moja zimná bunda. 😄

Vtedy ešte nikto nevedel, či z toho naozaj bude pretekanie. Jednoducho som dostal možnosť vyskúšať si to.

A páčilo sa mi to.

Veľmi.

Od tej chvíle išlo všetko dosť rýchlo.

Moje prvé preteky

15. apríla 2022 som na Slovakia Ringu štartoval na svojich prvých motokárových pretekoch.

Všetko bolo nové. Štart, ostatní jazdci, súboje na trati aj celé pretekárske prostredie.

V tom roku som zbieral skúsenosti v dvoch kategóriách: E-bambini a Baby 50.

Nikto odo mňa nečakal zázraky ani víťazstvá. Musel som sa učiť.

Jazdiť. Pozerať. Robiť chyby. A skúšať to znova.

A čakať na ďalšie preteky.

Jeden deň pred mojimi druhými pretekmi...

Jeden deň pred mojimi druhými motokárovými pretekmi sa mi podarilo niečo, čo s motoršportom nemalo vôbec nič spoločné.

Spadol som z preliezky.

Zlomil som si lakeť.

Namiesto ďalších pretekov ma teda čakal úplne iný program.

Moja prvá sezóna sa ešte len začala a už som musel mať prestávku. Vynechal som dvoje preteky.

Takto som si svoju prvú motokárovú sezónu úplne nepredstavoval.

Ale skončiť som určite nechcel.

Som späť

Hneď ako to bolo možné, sadol som si znovu do motokáry.

V júli 2022 som už bol späť na štartovom rošte v Bruck an der Leitha.

Mohli sme pokračovať v tom, čo sme na jar začali.

Bruck, Trebatice, Slovakia Ring...

Stále viac kôl, stále viac skúseností a stále viac situácií, ktoré som ešte pár mesiacov predtým vôbec nepoznal.

A pomaly prišli aj výsledky.

V auguste v Trebaticiach sa mi už podarilo dostať na pódium:

E-bambini – P2 🥈

Baby 50 – P3 🥉

Na tréningu som si medzitým mohol vyskúšať aj silnejšiu motokáru z vyššej kategórie.

Koniec mojej prvej sezóny

Keď sa začal rok 2022, ešte sme ani nevedeli, že z toho raz bude pretekanie.

Nemali sme žiadny veľký plán.

Nemali sme plán na niekoľko rokov dopredu.

Nehovorili sme o medzinárodných pretekoch ani o tom, že raz budem v Taliansku pretekať s niektorými z najlepších mladých jazdcov v Európe.

Bol som jednoducho šesťročný chlapec, ktorý sa predtým bál hlasných zvukov. Potom som jedného dňa začul motokáry z FIBO Karting v Nových Zámkoch a chcel som vedieť, čo to je.

Na konci mojej prvej sezóny som skončil:

E-bambini – 3. miesto v celkovom hodnotení 🥉

Baby 50 – 5. miesto v celkovom hodnotení

Mal som za sebou prvý tréning.

Prvé preteky.

Prvý zlomený lakeť. 😄

Prvú nútenú prestávku.

Prvý návrat.

Prvé pódiá.

A prvú trofej na konci sezóny.

Ale keď si spomeniem na rok 2022, asi najdôležitejšia spomienka nie je ani jedna z týchto vecí.

Je to to úplne prvé kolo.

Na otcových kolenách.

Keď si myslel, že som sa zľakol a chcem skončiť.

Ja som sa naňho len pozrel, usmial sa a povedal:

„Toto je super!“

A zvyšok je už história. 💜🏁